Karol Voltemár
Na Slovensku nateraz končím
V živote, i na ceste akou je aj tá moja – okolo sveta nielen na dvoch kolesách, bývajú rôzne momenty. Občas je potrebné zastaviť, spomaliť alebo len bilancovať.
Strávil som viac ako 41 mesiacov na ceste okolo sveta na bicykli. Venujem sa aktívne cyklistike, cestovaniu a foteniu. Pracujem v oblasti internetu a marketingu - online marketingová agentúra Madviso a blogujem na osobnom blogu Voltemar.sk. Máme zopár online magazínov. Máme malú predajňu Lulubee a e-shop s oblečením na cyklistiku a šport Trenujeme. Prevádzkujeme platformu pre e-shop na prenájom. Zoznam autorových rubrík: Šport, Spoločnosť, Zdravie, Cesta okolo sveta na bicykli, Cestovanie, Súkromné, Nezaradené
V živote, i na ceste akou je aj tá moja – okolo sveta nielen na dvoch kolesách, bývajú rôzne momenty. Občas je potrebné zastaviť, spomaliť alebo len bilancovať.
Momentálne sa nachádzam v Austrálii užil som si niekoľko dní cyklocestovania v daždi, páľave, s vetrom aj protivetrom, hladný aj sýty. 10 mesiacov cestujem na bicykli a inými dopravnými prostriedkami po svete. V sedle bicykla sa mi podarilo stráviť viac ako 860 hodín a prešiel som viac ako 15 000 km. Čísla, sú pre niekoho, kto nejazdí na bicykli možno nepredstaviteľné. No nie je to vždy iba o kilometroch. Stále je predo mnou dlhá cesta a veľké dobrodružstvo.
Dni na ceste bývajú rôzne, dobré aj zlé. Každý je iný. Dennú rutinu, ktorá je otravná a nie veľmi zábavná vystrieda dobrodružstvo, cesta a spoznávanie. Súčasťou rutiny pre jazdou je balenie a príprava na jazdu. počas jazdy to je jedenie, oddychovanie, dokumentovanie priebehu cesty, nakupovanie a hľadanie miesta na spanie ak nie je dohodnuté. Často je to boj so sebou samým alebo nepriateľmi cyklistov ako je počasie, protivietor, hlad alebo arogantný vodči za volantom auta čikamiónu. Je to vyčerpávajúce a často oslabený imunitný systém je náchylný na podliehanie rôznym chorobám a telo je slabé.
V noci je poriadne zima. Do polnoci som sa snažil spať, odvtedy už len prežívam. Chlad mi preniká cez všetky tri vrstvy na hornej časti tela. Teplé ponožky a čiapky zabraňujú úplnému odlevu tepla z tela. Ležím na najvyššom lehátku vo vlaku Tamil Nadu Express, v ktorom trávim už druhú noc. Posledné kilometre cesty som už úplne sviežo prebudený a z veľmi unaveným pohľadom čakám.
Pracujem si tak v indickom Delhi a vychutnávam si posedné dni pred odletom nie v uliciach mesta, ale prácou. Na eshope za rozumnú cenu v niekoľko jazykoch a tu hľa článok.O čom? No veľmi zaujimavej stránke a ešte za zaujimavejšiu cenu samozrejme od najštedrejšieho zadávateľa - štátu, veď ľahko sa rozdáva z cudzieho. Ak by niekto z vás mal pre mňa podobný kšeft, neodolám. Prečo?
India je 22 krajina na mojej ceste. Po 12000km som sa zastavil, zložil bicykel u Helmutovho známeho v Delhi. Kúpil batoh a vydal sa cestovať trošku po krajine plnej farieb a smetí. Takmer sedem mesiacov na ceste na bicykli z Európy bolo náročných, ale nie je nad slobodu, ktorú si môže človek užiť práve pri cestovaní na bicykli. Pred tým ako sa vrátim opäť k bicyklovaniu na Novom Zélande a v Austrálii si chcem trošku pocestovať po Indii a Sri Lanke. Kúsok z cesty z Delhi do Chennai, odkiaľ zajtra odlietam, chcem nazdielať formou fotoblogu.
V nasledujúcich riadkoch píšem o jednom dni na ceste okolo sveta na bicykli. Cestujem takmer 7 mesiacov. Tento krát bez bicykla. Snažím sa trošku dostať pod kožu Indii, kde chcem precestovať zopár dní pred oddychom a cestovaním na Sri Lanke, kde mi prijde nové cyklovybavenie, s ktorým budem môcť pokračovať v ceste okolo sveta na Novom Zélande. Je to časť denníka z reálneho dňa, tak to bude možno pripadať nudné. Konečne sme sa dostali z Uzbekistanu, kde sa veľa ľudí neusmievalo do krajiny, kde človek nájde takmer všetko. Je tu veľa farieb, života, ruchu a hlavne sa ľudia aj usmievajú. Človek zažije mnoho zaujímavých, netradičných a až smiečnych situácií, ale predsa len musí byť na pozore, lebo ľudia sú tu rôzni, zlí aj dobrí, tak ako všade, len ekoenomická a životná situácia ľudí nie je jednoduchá a veľká chudoba mení správanie ľudí a spločnosti, ktorí sú viac menje zameraní na seba a svoje krátkodobé prežívanie, na ktorom koniec koncov strácajú.
Z hlavnej afaltovej cesty bočím na poľnú cestu. Prechádzam otvorenou bránou. Stojí tam množstvo ľudí pri okienku a na veľkom námestí je niekoľko kamiónov. Obchádzam budovu a zamierim k mostu. Píska na mna chlapík z dákej búdky. Ukazuje dovnútra budovy. Asi rozdávajú pečiatky. No nebude to zadarmo. Odkladám bicykel pri stolíku vnútri. Chlapík v uniforme chce odo mňa, aby som otvoril tašku a tak musím rozpakovať moju zbalenú batožinu. Nič zaujímavé neobjavili. Zopár špinavých vecí, káble, počítač, kameru, ... Pošlú nás k druhému okienku.
Sedím opäť na pohovke v jednom byte v Mashade. Dorazili sme sem s Helmutom z centra mesta po hlavnej ceste. Prežil som! Päť krát som takmer skončil pod kolesom auta, za ktorého volantom sedel človek čo nerešpektuje nič a nikoho. Nikedy mám pocit, že v tejto krajine život neznamená pre veľa ľudí takmer nič. Mnoho áut a motoriek ma ohrozilo, len aby z okna mohli zakričať nezmyselne: „Where are you from?“. Jazda v aute prezrádza o človeku a spoločnosti veľa a nielen tu v Iráne. Spoločnosť je silno rozdelená či už kvôli náboženstvo alebo zákonom. Každý si hľadí len to svoje, bez ohľadu na potreby iných. To sa prejavuje aj v premávke.
Momentálne som takmer dva mesiace v Turecku, bol som tu aj tri rok dozadu na zhruba mesiac, na svojej ceste okolo sveta na bicykli. Viac na http://worldbiketravel.sk/ alebo https://www.facebook.com/WorldBikeTravel V Erzurume, jednom z nachladnejších miestu tu čakám na Iránske víza. Dostal som kód, ktorý mi umožní v pondelok vyzdvihnúť víza a pohnúť sa ďalej.
Čas preletel ako voda a posledná fáza príprav na veľkú cestu, aspoň v mojom ponímaní sa končí. Ostáva necelých 5 mesiacov a vyrazím. Sumarizujem aké vybavenie mám a či mi niečo nechýba. Ak áno musím to dplniť, aby bola expedícia čo najlepšie zabezpečená a vedel som cestou posielať to najzaujimavejšie prostredníctvom webu do sveta. V tomto som vďačný veľkému množstvu partnerov, ktorý expedíciu podporili amteriálnym vybavením v rámci možností. Čo si do 6 tich prázdnych tašiek Ortlieb na takmer 4 roky zabalím? Čo budem potrebovať, mať u seba a čo budem priebžne dopĺňať?
V dnešnej dobe platí vraj - ak nie si na sociálnej sieti Facebook, tak neexistuješ. Preto som vytvoril profil cesty okolo sveta na Facebook.