Prečo je väčšina turistických miest plná podvodníkov a šmelinárov?

Autor: Karol Voltemár | 21.7.2014 o 8:45 | (upravené 25.8.2014 o 10:07) Karma článku: 11,21 | Prečítané:  6885x

Cestovanie prináša množstvo pozitívnych zážitkov, nové miesta, skúsenosti, poznanie a emócie. Ak človek cestuje dlhodobo, napríklad na ceste okolo sveta na bicykli, začne si všímať viac aj tie menej pozitívne veci. Či už v Indii, na Sri Lanke, Nepále, Číne a aj iných krajinách rôzne po svete sa návšteva väčšiny obľúbených turistických miest nezaobíde bez otravných predavačov, ktorý predávajú čokoľvek za niekoľkonásobnú cenu. Ale hlavne otravujú, zavádzajú a klamú návštevníkov. Samozrejme, môžem si to nevšímať, ale za to si určite to drahé vstupné neplatím, aby som často čelil návalom týchto parazitov, ktorí sa nevedia pravdepodobne živiť nejakou zmysluplnejšou prácou. Tento problém nie je špecifický pre jednu krajinu, ale je na mnohých miestach takmer všade. Začínam mať pocit, že navštevovať propagované turistické miesta je niekedy vyčerpávajúcejšie, a kazí to zážitok z návštevy danej kultúrnych pamiatok či prírodných krás. Títo ľudia a ich spôsoby hlavne kazia atmosféru daného miesta, a tie „najkrajšie“ miesta v krajine sa stávajú skutočným obrazom toho, čo dokáže z ľudí urobiť honba za peniazmi.

Možností je veľa. Chcem niečo zjesť, pred tým ako si obzriem úžasný Čínsky Múr, nejakú starú hrobku alebo inú pamiatku. Jedlo býva zväčša nekvalitné a predražené až niekoľkonásobne. To je najmenší problém, lebo si ho jednoducho nevyberiem. Ak tam iná možnosť nie je, je to skôr hanba prevádzkovateľa a ja si niečo so sebou môžem zobrať. Horšie je ak ho niekto aktívne a neodbytne predáva. Používa pritom rôzne nekalé praktiky, ako neustále prenasledovanie, pokrikovanie alebo postávanie s omieľaním toho istého dookola. Ďalší problém je pýtať peniaze za inú ako dohodnutú cenu. To je vrchol. Pred vstupom, kdekoľvek je treba zistiť cenu jedla, a ak cenu nečakane zdvihnú, zaplatiť pôvodnú a odísť. Vo väčšine krajín sa dá argumentovať aj políciou a situácia sa zvykne ukľudniť. Samozrejme, to najdôležitejšie a to dobrý pocit, je už stratený v nenávratne. A to som sa len chcel v kľude najesť.

Situácia: Chcel by som si pozrieť dané miesto. Vychutnávam si jeho atmosféru, prípadne čítam z informačnej tabule o jeho histórii a zrazu mám pred nosom nejaký komerčný predmet. V momente mi predavač hovorí lámanou angličtinou jeho cenu prípadne ma presviedča o jeho kúpe a samozrejme za „skvelú“ cenu. Prípadne klamú a zavádzajú s rôznymi príbehmi o nejakom predmete, aby navýšili umelo jeho cenu. Ak sa náhodou k cene potenciálna obeť vyjadrí, môže byť terčom nátlaku alebo posmechu. Samozrejme často sa odbíja len veľmi ťažko. Za toto som si zaplatil vstupné, väčšinou mnohonásobne vyššie ako majú lokálni turisti? Môžem podať sťažnosť, ale k čomu, ak to prevádzkar považuje za súčasť koloritu daného miesta. Načo si kaziť deň.

Ešte lepšie sú služby, ktoré sme si neobjednali, ktoré sú nám okamžite vyúčtované. Napríklad ležíte v kľude na pláži, počúvate šum mora a zrazu máte vatovú paličku na čistenie v ucha v tom svojom. Otvoríte oči a chlapec si neoblomne pýta peniaze za svoju službu. Samozrejme je množstvo ďalších iných, ktoré vás na cestách môžu zaskočiť. Doma len tie štátne, ktoré si taktiež neobjednávame, no platiť ich musíme.

Chcel by som sa dostať na miesto, na ktoré sa nejaký ten deň teším. Vystúpim na autobusovej stanici a a na posledné 2 km zoberiem taxi alebo nejaký miestny dopravný prostriedok. Chlapík ma dovezie nie na miesto určenia, ale vozí ma po okolí, rôznych kamarátoch a ich obchodoch, presviedča ma, aby som si niečo kúpil, pritom sa mu snažím vysvetliť, že som chcel ísť tam a tam. Nakoniec sa tam dostanem a pýta si cenu nie za tie pôvodné 2 km, ale za to čo ma vozil polhodinu po okolí. Následne sa ešte viac čuduje, ak mu dám cenu za 2 km alebo nič za jeho „službu“. Stal sa nám aj prípad, že nás zaviezli na úplne iné miesto a potom sa čudoval, že nie sme ochotní zaplatiť. Prípadne vás taxikár niekam berie a po 10 minútach vozeniach zistíte, že sám nevie, kde to je. Tu je potrebné vedieť cenu za kilometer, aspoň približnú. Ideálne je poznať vzdialenosť odhadom k danému miestu. 

Najhoršie je ak je človek sám, prípadne miesto si dopredu nepreštudoval a netuší ako sa tam inak dostať. Našťastie na bicykli, tak ako cestujem už vyše roka, je to jednoduchšie, ale tiež stále nie som prilepený k sedlu bicykla, takže sa nevyhnem ani verejnej doprave. Pri cestovaní na bicykli sú problémom hlavne neohľaduplní a arogantní vodiči. Ide o krajiny, kde cena ľudského života nie je až tak vysoká a jazdiť veľmi nevedia.

Ubytovanie je tiež častým miestom, kde sa vyskytnú problémy s ľuďmi, ktorí ho poskytujú. Vyvarovať sa treba hlavne dohadzovačov ubytovania, a ich cena nie je primeraná. Tí číhajú hlavne na staniciach,  Napríklad si dohodnete cenu, vyplatíte a zrazu vám niekto uprostred noci klope na dvere a pýta opäť peniaze. Prípadne ráno pri odchode a tvári sa, že ste nezaplatili, aj keď mu ukazujete blok za platbu. Nič si nepomôžete, treba odísť alebo sa opäť vyhrážať zavolaním polície, ak tlak neustáva. Samozrejme to opäť vie pokaziť náladu. Na mojej ceste sa to stáva relatívne často, hlavne v krajinách tretieho sveta ako India. Občas je to doslova boj o nervy. Najlepšie proti takýmto praktikám v rizikových krajinách pomáha pozrieť si izbu dopredu, skontrolovať základné veci, napríklad či tečie voda, hlavne ak po možno niekoľkých dňoch v teple je sprcha priam zážitkom. Ak je izba v poriadku, zaplatiť a vypýtať si o tom doklad s jasnou sumou.

Našťastie sa pri cestovaní na bicykli, alebo inom alternatívnom spôsobe cestovania dostávam do kontaktu s bežnými ľuďmi, ich skutočný životom a spoznávam naozajstnú kultúru a krajinu. A aj kvôli tomu, nie som úplne odkázaný len na komerčné turistické miesta, ale občas niektoré z nich rád na ceste navštívim. Či už ide o drobnosti spôsob ako ľudia jedia, čo robia, ako pracujú, žijú, čo ich trápi, ak stretnem náhodou niekoho kto hovorí anglicky. Teraz sa učím jesť paličkami v Číne, kde cestujeme s priateľkou z Pekingu do Chengdu na bicykloch. Ľudia sa usmievajú, pomáhajú nám pri riešení bežných problémov a občas poteší nejaký čaj alebo iná drobnosť zadarmo. Viac si fotia oni nás ako my ich. Veď turisti na bicykloch s batožinou sa len tak v Číne nevidia. Miestnych sa dá spoznať aj cez Warmshowers, Couchsurfing a iné sociálne internetové siete, ktoré sa zameriavajú na pomoc ľuďom na cestách s ubytovaním, kultúrnej výmene a môžete spoznať aj fajn ľudí. Raz hosťujete, raz ste hosťami. Fotky z našich ciest je možné nájsť na Facebook profile projektu. O našich cestách budem rozprávať na prezentácii 21.9.2014, a preto by som každého rád na ňu pozval. Pozvánka na prezentáciu na stránkach World Bike Travel.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Marek Vagovič: Fico sa potrebuje udržať, aby sa kauzy nevyšetrili

Niektorí novinári berú Ficove výroky o prostitútkach príliš osobne, tvrdí novinár Marek Vagovič.

EKONOMIKA

Slováci ponúkajú za železiarne najviac, Američanom sa to máli

Žiaden záujemca neponúka cenu, ktorá by uspokojila U. S. Steel. Predaj neuzavreli.

KOMENTÁRE

Ako Danko začal mať problém s kebabom

Keď to hovoril Breivik, vraveli sme, že mu straší vo veži.


Už ste čítali?