Deň na ceste okolo sveta na Novom Zélande

Autor: Karol Voltemár | 21.2.2014 o 7:43 | (upravené 21.2.2014 o 7:56) Karma článku: 7,45 | Prečítané:  935x

Dni na ceste bývajú rôzne, dobré aj zlé. Každý je iný. Dennú rutinu, ktorá je otravná a nie veľmi zábavná vystrieda dobrodružstvo, cesta a spoznávanie. Súčasťou rutiny pre jazdou je balenie a príprava na jazdu. počas jazdy to je jedenie, oddychovanie, dokumentovanie priebehu cesty, nakupovanie a hľadanie miesta na spanie ak nie je dohodnuté. Často je to boj so sebou samým alebo nepriateľmi cyklistov ako je počasie, protivietor, hlad alebo arogantný vodči za volantom auta čikamiónu. Je to vyčerpávajúce a často oslabený imunitný systém je náchylný na podliehanie rôznym chorobám a telo je slabé.

To všetko patrí k cykloturistike. Odmenou je každodenné dobrodružstvo,zážitky a množstvo nových ľudí, ktorých človek stretne. Ak človek bicykluje v krásnej krajine patria k tomu neskutočné scenérie a atmosféra. Samozrejmosťou je skvelý pocit počas a hlavne na konci dňa. Len niekedy si to proste užiť nemôže, ak je na konci dňa úplne zničený. To hlavne v prípade zlého počasia, náročnej trasy alebo iných okolností.

Jeden z týchto dní vám priblížim v tomto blogu. Na Novom Zélande som na ceste z mesta Dunedin prešiel na bicykli viac ako 14 000 km. Momentálne ich už mám 14 500 km a o nieľkoko dní sa púštam na sever od Sydney zdolávať prvé kilometre v Austrálii.

Deň pred bol náročný. Protivietor mi zobral takmer všetky sily a tak som spal dlho. Budím sa 6:30 spotený v spacáku. Buď bolo veľmi teplo alebo na mňa niečo lezie. Adriana vidím odchádzať do práce cez okno. Adrian a jeho žena ma nechali prespať u neho v dome. Kvôli protivetru som mal oneskorenie asi 2 hodinky, ale aj napriek tomu sme trošku pokecali. Potom ma nechali oddychovať a pripravili mi pizzu. Veľmi ústretový párok, čo tiež cestoval na bicykli a chápe, čo ako človek na ceste potrebujem. Večer to bolo tesné! Blížila veľká búrka a fúkal silný vietor. Padlo to vhod a bez takýchto ľudí by expedícia o dĺžke 1000 a viac dní bola len veľmi ťažko realizovateľná. Som im veľmi vďačný.

Ráno ma čaká bežná denná rutina. Raňajky, hygiena, balenie a dopisovanie denníku ak som včera nestihol. Dnes sa venujem len raňajkám. Jenny už kŕmi malého. Trošku kecáme v rámci jej možností. Úsmev žiari z jej tváre a nabíja ma pozitívnou energiou. Spravil som si vločky s vodou a dosypal Nesquik. Vyťahujem z tašky starší sendwich, ktoré veľmi nemusím, ale lepšie ako nič. Idem si ho ohriať v toastovači. Mažem s medom a jem aj so syrom. Med som kúpil v obchode s ovocím. Je ich tu veľa a majú skvelé čerstvé ovocie a produkty z neho. Jenny sa lúči a letí s malým niekam. Kľúče mi nechali. Stačí zavrieť a dať ich pod krík na dvore. Toto je skutočná pomoc.

Dunedin centrum

Zbalím veci aj s mokrým spacákom. Večer dosuším. Vonku je chladno a oblečiem na seba aj termo prádlo a aj bundu. Počasie nie je pekné. Od juhu sa blíži tmavý dažďový oblak. Všade je hmla a trošku fúka. Zozjazdujem strmým kopcom medzi rodinnými domami až na hlavnú cestu. Idem cez mesto, ktoré je pôvodne mestom obývaným osadlíkmi zo Škótska. Je tam historické centrum, ale na jazdu po okolí a fotenie nie je čas, kvôli blížiacemu sa dažďu. Posledné dni sa mi aj vďaka skvelým ľudom podarilo dať budget pod 8 Eur na deň a za to si môžem kúpiť výživu na koleno. To ma už niekoľko dní pobolieva na nohe, ktorú mi stlačil traktor pri nehode v Iráne. Ešte tále tam je hrča. Po pokazenom jedle z Indie ma prvých pár dní preháňalo a telo bolo úplne bez živín.

Z mesta a pohýňam smerom na sever, kde ešte v jednom obchode kúpim sladenú citronádu na energiu. Väčšinou počas jazdy cez deň veľa nejem, ale energiu potrebujem. Začína mierne stúpanie, ktoré sa neskôr zmení na poriadne strmé stúpanie. Vystúpam takmer od mora na 380 m. Cez kopec prechádza oblak a všade v okolí je opar. Pôsobí to čarovne. Zastal som, kvôli fotke a vzadu visí nepekný modrý oblak. Na kopec sa po niekoľko km dostanem v rytme obľúbených pesničiek od Led Zeppelin, Avantasia, Kamelot, Ramones, ... . Tie sa mi počas jazdy hrajú z Ipodu vo vrecku. Zlepšujú aspoň náladu, keď už nie priemerku. V tomto kopci neviem čo by mohlo pomôcť. Táto cesta je bez áut a môžem si to stúpanie aspoň poriadne vychutnať!

More na východnom pobreží

Zjazd je perfektný. Môžete si pozrieť po kliknutí na tento text. Asi dva krát som zastal, aby som ti vychutnal atmosféru a výhľady na zahmlenú krajinu. Z hmly trčia kopce a občasne je odkrytá krajina. Cestou prechádzam cez lesy, krajinu s pastvinami a okolo rodinných domov. Na konci ziazdu učí mama svoje deti jazdiť na bicykli. Presne takto začínala väčšina cyklistov a nielen nich. Zjazdujem až na hlavnú cestu vedľa mora plnú áut a kamiónov. Nie je to až tak zlé ako u nás, no oproti tej ceste bez áut, je to je cyklistické peklo. Ale stále menšie ako v Indii.

Odbáčam po niekoľko km na cestu označenú značkou "scenic road". V rovnomernom cyklo preklade to znamená, že je tam možné najsť pekné vyhľady, ale poriadne sa našľapete. Aspoň tu na Novom Zélande. Pobrežná ceste, teda aspoň tak nevinne to je označené na Garmin ide stále do kopca a dole z kopca. Vkuse mám 100 výškových, ale nastúpal som už 300. Výhľady neboli. Privalila sa hustá hmla a zaľahľa na všetky miesta, kde by som mohol mať výhľad. Niektoré stúpania majú cez 15% a s 55 kg bicyklom to nie je sranda. Často križujem koľaje, tak idem opatrne nech mi nepodkĺzne koleso.

14 000 km na ceste okolo sveta

Začalo pršať, skvelá správa. Prejdem ešte kilometer a práve som prešiel métu 14 000 km na svojej ceste okolo sveta  na bicykli.  Ak chcete kúsok nej vlastniť ešte stále je voľných dosť dní na mojej stránke a mená vlastníkov alebo firiem tam budú nastálo uverejnené. Zoznam dní tu.

Je to skvelý pocit mať za sebou už toľko kilometrov, ale veľmi si to vychutnávať nemôžem. Plazivá zima sa dostáva pod bundu, ak stojím a popŕcha. Fotím si miesto, seba a tachometer a šlapem ďalej. Tieto hupáky dávajú zabrať. Spúšťam sa z pobrežnej cesty a opäť sa pripájam na hlavnú cestu. Po nej idem niekoľko kilometrov a zastavujem sa v markete, kde sa idem do vnútra trošku ohriať a nakúpiť niečo na jedenie. Kupujem 6 marhúľ a malý koláč s vajcom a syrom. S predavačkou som prehodil zopár slov o tom čo tu robím a kam idem, lebo sa zaujímala prečo jazdím v daždi a či už dlho cestujem. Vraj vyzerám zničene. Pani pred obchodom si obzerala bicykel a jeho výbavu. Vyťahujem termo čiapku a jem na lavičke pred obchodom. Potom si obzerá mňa, čo tu robím.

Kopčeky a výhľady

Oddych padol vhod a pokračujem ďalej. Ostáva 69 km a už mám na tachometri 1000 výškových metrov, ktoré som nastúpal. Cesta je mokrá a autá a kamióny prskajú z cesty vodu na mňa. O chvíľku sa odpájam. V navigácii mám konskú cestu a rozhodol som sa opustiť na niekoľko kilometrov hlavnú cestu. Ide najprv fajn po poli, ale pred sebou vidím kopce. Za zákrutou san a mňa usmieva krásne stúpanie opäť blížiace sa k 15%. Idem pomaly, ale isto. Strmé stúpanie pokračuje niekoľko kilometrov a vkľude si pozri video. Vybojoval som to až hore. Prestalo pršať a predo mnou je malý kaňon a skaly. Fotím si ich. Je to tu úžasné. Idem opatrne maximálne okolo 50 km/h. Púšťam sa do zjazdu.  Sú tam mierne proti kopce a tie vyšlapávam silovo.

Pláž na surfovanie a plávanie

Začínam byť už dosť unavený. Nastúpal som ďalších 300 m. Pripájam sa opäť na hlavnú cestu, ktorou pokračujem až do mesta Oamaru. Stúpaní je ešte niekoľko, ale menších. Vietor fúka jemne do chrbta a poriadne šlapem, aby som stihol stretnutie s Petrom o piatej. Ide to dobre a udržujem rýchlosť okolo 25 km/h. Krajina už je  ako na štandardnom vidieku a v pozadí sa týčia kopce. Predo mnou vidieť kúsok modrej oblohy. Šlapem čo vládzem, ale aj tak meškám. Vietor a kopce ma dnes rozobrali. Dorazil som to na začiatok mesta, kde sa stretávame. Išli sme neskôr na surferskú pláž, kde chodí Peter surfovať. Je tam skvelá atmosféra, ale som príliš unavený, aby som to vnímal. Dávam si strečing, kecáme a večer oddychujem. Večer je skvelé lečo. Opäť je deň jednoduchší a nemusím hľadať miesto na spanie. Platí čo už som spomínal na začiatku.

Dnešná 122 km s 1500 m prevýšenia v chladnom daždivom počasí ma vyčerpalo. Síce zlomený, ale so skvelým pocitom zo skvelej jazdy, prírody na nezabudnuteľných úekoch bez áut. No nič lepšie sa v takom nedá robiť, hlavne ak chcem stihnúť lietadlo. Zajtra si musím dať voľné vyjazdenie, aby som sa dostal do pohody. Je skvelé cestovať a užívať si svet v rámci možností a čaká ma na ceste okolo sveta ešte mnoho krásnych miest a krajín počas nadchádzajúcich viac ako dvoch rokov. Dúfam, že do tejto skvelej krajiny na cestovanie sa budem môcť čoškoro vátiť a poriadne si to užiť. Aspoň na 3 mesiace.

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Marek Vagovič: Fico sa potrebuje udržať, aby sa kauzy nevyšetrili

Niektorí novinári berú Ficove výroky o prostitútkach príliš osobne, tvrdí novinár Marek Vagovič.

EKONOMIKA

Slováci ponúkajú za železiarne najviac, Američanom sa to máli

Žiaden záujemca neponúka cenu, ktorá by uspokojila U. S. Steel. Predaj neuzavreli.

KOMENTÁRE

Ako Danko začal mať problém s kebabom

Keď to hovoril Breivik, vraveli sme, že mu straší vo veži.


Už ste čítali?