Posledné dni v Delhi

Autor: Karol Voltemár | 6.2.2014 o 15:38 | (upravené 6.2.2014 o 21:32) Karma článku: 6,13 | Prečítané:  760x

V noci je poriadne zima. Do polnoci som sa snažil spať, odvtedy už len prežívam. Chlad mi preniká cez všetky tri vrstvy na hornej časti tela. Teplé ponožky a čiapky zabraňujú úplnému odlevu tepla z tela. Ležím na najvyššom lehátku vo vlaku Tamil Nadu Express, v ktorom trávim už druhú noc. Posledné kilometre cesty som už úplne sviežo prebudený a z veľmi unaveným pohľadom čakám.

Všade sa prebúdza vlakový život a predávajúci sa snažia nájsť svojich posledných zákazníkov v tomto vlaku. Predávajú hlavne jedlo, pitie a zimné oblečenie. Niektorí z nich sú chudobne oblečení a keby sa nehýbali, je im zima. Predávať ponožky a vlastné nemať. Pridám sa, vyberám krabicu s kolesami z priestoru pod sedadlami a stepujem na chodbe. Chlapci v kupé sa už druhú noc pozerajú čo ten turista tu robí. Zahrial som sa. Stojíme na nejakom predmestí Delhi. Paneláky, smeti na nástupišti, pach močky a ľudia trasúci sa od zimy. Delhi v zimnom kabáte som ešte nevidel. Nič sa veľmi nemznilo, len ľudia sa menej usmievajú.

 

Do polhodky sme prišli na moju obľúbenú stanicu New Delhi, kde sa ako tak orientujem. Opäť zvuky, ruch, smrad, vône, život ponorené do rannej hmly. Predieram sa z vlaku davom von zo stanice. Beriem jeden z mnohých taxíkov stojacich pred stanicou a zjednávam relatívne dobrú cenu. Berú ma aj s krabicou do bytu na okraji Delhi, kde býva Helmutov kamoš a priebežne je odložený môj bicykel s vecami. Som veľmi vďačný, že som mal takúto možnosť a je skvelé, že sa zopár ľudí na svete snaží pomôcť, aj keď úplne nepoznajú celý príbeh. Ani nechcú, robia to kvôli niečomu inému.

 

Doma je len syn. Privítame sa a niečo prehodíme. Veci a bike mám, kde som ho nechal v miestnosti pod domom. Je tam špina a prach. Vyberám ich, tašky čistím a bicykel odnášam do servisu aj s kamerou. Je to boj a presúvam sa veľkým autom, necelý kilometer. Do servisu je to ďalších pár. Samozrejme okrem toho sa ma snaží odviesť típek k nejakému kamarátovi s obchodom, ale vidí, že z auta nevychádzam a hovorím mu "We are going back!". Chcel by som zájsť do nejakej rešturácie,lebo som od predvčera nejedol a už je poobede. No žiaľ nepozná rešturáciu, ale chvíľku hral, že o nejakej vie a povozil ma hore dole. No nič, vystupujem a radšej sa prejdem, než platiť za ďalší "servis". Prešiel som 100 metrov a reštuáciu som našiel aj sám, stačí použiť rozum.

 

Presunul som sa po dni z adresy, kde bol bike do hotelu. Blížil sa sviatok a kontrolovali byty. Ešte by mohli nájsť nejakého turistu u nich doma. Prečkal som pár dní v hoteli v New Delhi, kde je skutočne lacno. Len treba trošku pozjednávať a cena sa vie dostať na magické 2 eurá za noc, ak človek nie je náročný a možno aj menej. Veľmi som neskúšal, čo je dolný limit. Nejaké extra služby očakávať netreba. Príklad bol veľmi jednoduchý.

 

Na hlavnej ulici v New Delhi nájdete všeličo. Je to ako veľký hlučný trh, len sa nenechať zraziť šialene jazdiacimi rikšami, bicycklami, čo vozia ľudí alebo autami, ktoré sa premávajú po tejto preplnenej ulici. Z ľudmi už sa snažím zjednávať čo najmenej, lebo aj tak každému ide len o peniaze a iný dôvod na ropzrávanie sa tu s ľudmi nie je.

 

Výsledok pobytu bol celkom fajn. Bike zbalený v krabici, foťák vyčistený, akurát nevedia opraviť optiku. Bol to boj dostať bike do menšej krabice, ale nakoniec sa to podarilo po hodinovom boji a celému tímu obchodu ďakujem za pomoc a vyčistenie biku. Konečne vyzerá ako nový. Ja zbalený a pripravený na odlet na Nový Zéland.

 

Posledná cesta cez celé Delhi tvrá niečo cez hodinu, aj s krabicou od biku na streche auta. Večer strávený na letisku, posledný boj s byrokraciou, nefungujúcou možnosťou platiť kartou a podpisovaním rôznych papierov a letím v lietadle smer Dubai. Na rozlúčku som si pribalil nejakú baktériu v poslednom jedle a v lietadle dostávam hnačku. Tá trvá niekoľko dní a oberá ma o sily na jazdenie prvý týždeň v krásnej prírode Nového Zélandu.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Marek Vagovič: Fico sa potrebuje udržať, aby sa kauzy nevyšetrili

Niektorí novinári berú Ficove výroky o prostitútkach príliš osobne, tvrdí novinár Marek Vagovič.

EKONOMIKA

Slováci ponúkajú za železiarne najviac, Američanom sa to máli

Žiaden záujemca neponúka cenu, ktorá by uspokojila U. S. Steel. Predaj neuzavreli.

KOMENTÁRE

Ako Danko začal mať problém s kebabom

Keď to hovoril Breivik, vraveli sme, že mu straší vo veži.


Už ste čítali?