Cesta na cykloturistiku

Autor: Karol Voltemár | 1.3.2012 o 21:25 | (upravené 1.3.2012 o 21:34) Karma článku: 4,94 | Prečítané:  689x

V rámci prípravy na cestu okolo sveta som zvolil na tento rok niekoľko prípravných akcií. Jednou z nich je cykloturistika v Raovinsku, Chorvátsku a potom cez Maďarsko domov. Je tu tepljšie a dajú sa tu v pohode jazdiť aj kopce. Len ako sa tam dostať. Tento člínok hovorí podrobnosti o našej ceste do Grazu.

Cesta začala skvele. Miesto predpovedaného dažďa bolo krásne. Cesty uschli o pol 12 sa púšťam z Dlhých Dielov smer stanica v Petržalke. Na Novom moste sa stretnem s parťákom Jožom. Cestou sa mi zdá, že som preťažil nosič, na ktorom mám tašky Ortlieb. Totiž ten je, kým nebude nový bicykel len provizórny a bočné tyčky nemajú podpery.

Pri otrasoch sa to trošku kýve. Na stanici kúpime lístky. Cena zase stúpla. Zaujímavosťou bola cena lístka. Obojsmerný lístok pre 2 osoby stál zhruba 70 EUR a jednosmerný by vyšiel zhruba o 30 EUR viac. Čakáme. Skočil som si do obchodu oproti niečo kúpiť. Na stanici nič nemali.

Začal som chrúmať a v tom došla ženská z verejných záchodov a začala mať problém s bicyklom opretým pri vchode. Asi jej to „plašilo“ zákazníkov. Miesta na prejdenie tam bolo dosť. Pani vyzerala byť pohoršená a ukazovala, aby som si bicykel presunul. Pani si potiahla z cigarety a tvárila sa ešte viac pohoršene. Tak som jej pripomenul, že nad hlavou má znak označujúci zákaz fajčenie na verejných priestoroch a miesto starosti o môj bicykel by nemala porušovať zákon. Oznámila mi:”To je moja vec. Ja si tu môžem robiť čo chcem!“. Tu som videl, že diskusia nemá význam a zopakoval som jej to isté. Začala presúvať môj bicykel. Vstal som vzdialila sa a odišla. Bicykel som posunul. Išli sme na vlak, inak by som ju začal riešiť. Pohodlne sme sa usadili.

Bicykle opreté vo vedľajšej časti vozna. Počúvam hudbu a riešim GPS navigáciu od Garmin. Nejde naštartovať. Používam ju asi od roku 2009 a toto sa mi veľmi nestávalo. Za posledné 2 týždne to je už štvrtý prípad čo mi vypla. Nevedel som ju zapnúť a začal som skúšať rôzne baterky. Trošku som si to svojsky obkecával a komentoval alternatívy, ak nenaštartuje. Zastali sme. Vravím Jožovi:“Snáď stihneme vlak.”. Vedľa prísediaci chapík s plechovkami Corgoň a autentickým pachom vstal a zašomral:“Kam idete?”. Nereagujem. Zašomre niečo. Povie:“Kokotko!”. Zbalí sa a odíde. Nech sa páči. Dnes ide proste karta. Garmin nejde ďalej. Vzdávam to. Asi to budem musieť dať do servisu. Okolo sveta s tak nekvalitným prístrojom daľeko nezájdem. Nie je nad papierové mapy. Vo Viedni vystupujeme. Bežíme na metro. Zmätkujeme na stanici Miedling a pribiehame k vlaku do Grazu. Nechce nás zobrať. Nemá vraj miesto. Takmer prázdny vlak tak odchádza a my zostávame čakať na ďalší, ktorý ide o hodinu.

Idem kúpiť lístky na bicykle. Jeden stojí 10 EUR. Na Slovensku v pokladni nám poradili, že sa oplatí kúpiť skôr v Rakúsku, lebo u nás stojí vraj 5 EUR. Nevadí. Vrátim sa k bikom a čakám. Prehádžem trošku tašky. Vo vlaku sa mi podarí náhodou zapnúť GPS. Nahodím mapu a modlím sa, nech nestuhne. Cestu nám spríjemňuje džavot násťročných a rozhovory starších paní. Dávam si sluchátka a stále ich počujem. GPS sa vyplo. Jožo pospáva. Vyťahujem notebook a skúšam si nabiť GPS. Nepomáha. Píšem zápisky z dňa a zaspávam pri neustálom hluku. Únava a len zopár hodín spánku robia svoje.

Graz stanica. Vystupujeme a púšťame sa od stanice ulicou dole smerom k penziónu. Áno GPS ako sme vyšli z vlaku záhadne nabehla. Podľa GPS jazdíme nočným Grazom, ako by sme to poznali napamäť. Samí cyklisti a cyklochodníky. Akurát námjazdu spomaľujú semafory na každom kroku. Po chvíli to stáčame do kopca. Tam by mal byť penzión, ktorý sme našli na internete. Po kilometri v stúpaní sme podľa GPS pri ňom. Je tam zhasnutý starší dom. Evidentne mimo prevádzky. Taxikára sa pýtame, kde je nejkaý penzión alebo hotel. Poslal nás rovno a zabočiť doľava. Nič tam nebolo. Vydávame sa na lov ubytovania do mesta. Zopár pokusov a omylov. Nakoniec zaberie klasika, treba ísť do hocijakého hotelu a spýtať sa na lacné ubytovanie. Takto sme sa dozvedeli o hoteli Etap.

Našli sme ho neďaleko. Hotel bol v centre, ale cena bola aj tak veľmi dobrá. 26 EUR na osobu. Na č tom poschodí izba s 2 poschodovou posteľou. Ideme spať, lebo ráno vstávame na 146 km jazdu.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Marek Vagovič: Fico sa potrebuje udržať, aby sa kauzy nevyšetrili

Niektorí novinári berú Ficove výroky o prostitútkach príliš osobne, tvrdí novinár Marek Vagovič.

EKONOMIKA

Slováci ponúkajú za železiarne najviac, Američanom sa to máli

Žiaden záujemca neponúka cenu, ktorá by uspokojila U. S. Steel. Predaj neuzavreli.

KOMENTÁRE

Ako Danko začal mať problém s kebabom

Keď to hovoril Breivik, vraveli sme, že mu straší vo veži.


Už ste čítali?